Málinec sa v doterajších písomných a mapových podkladoch jednotlivých rokov našiel pod nasledujúcimi názvami:

Pri sledovaní mapových podkladov nájdeme Málinec hneď na prvej mape Uhorska z roku 1528. Jej autor Lazarus pred týmto termínom cestoval po Uhorsku a navštívené kraje zakresľoval do máp. Na tejto mape je Málinec zaznačený ako pevnosť, ktorú autor správne situoval na pravú stranu najhornejšieho toku Ipľa. Prvýkrát okolie Málinca správne zakreslil až Lipský a Anton Močári na mapách z rokov 1806 a 1825, kde sa polohovo lokalizuje aj obec Samoterč.

Mapa Novohradu

Podľa obecnej kroniky dostala obec pravdepodobne svoje meno od hojnej úrody malín, ktorých sa tu v rúbaniskách rodilo veľké množstvo. Iný odvodzujú názov obce od slova "mlýnec", lebo tu bolo vraj veľa mlynov a píl na spracovanie dreva z blízkych hôr. V súvislosti so vznikom sa v kronike uvádza: "Jako a medzi akými okoľnosťami povstala obec Málinec, presne určiť sa nedá. Pramene, ktoré by poskytli niečo svetla o pôvode obce, sú neprístupné." Určitú časť zničili boľševici, iné sa nachádzajú v Maďarsku.

Obec v 14. - 16. storočí patrila Divínskemu hradnému panstvu, roku 1554 - 1593 ju okupovali Turci. Od roku 1598 patrila menšia časť obce Divínskemu, väčšia Šalgovskému panstvu a rozličným zemanom (Žičovci, Sentiványovci, Cebrianovci). Uvádza sa, že v polovici 19. storočia k obci Málinec patrilo 15 osád a 6 pustatín, z ktorých niektoré mali vyše 300-500 obyvateľov. Podľa štatútu obce v každej osade bol richtár, ktorý zodpovedal úradom za poriadok v osade. Voľby osadných richtárov sa konali na námestí v Málinci za prítomnosti obecnej vrchnosti - málinského richtára, vedúceho notára a žandárov. Tu sa všetci voliči museli dostaviť v určenú hodinu.

Ozdínsky hrad - pôdorys

Málinec do 50-tych rokov bola za Lučencom najľudnatejšia obec okresu. Podľa organizačného štatútu z roku 1886 sa obec skladala z vlastného mestečka  (nagykózség) a 21 osád. Pre veľkú rozsiahlosť chotára má od roku 1895 obec dva notariáty. Jeden v Málinci a expozitúru v osade Látky a od roku 1907 i dve žandárske stanice v tých istých miestach, keď už dávno predtým miestny farár bol povinný okrem miestneho kostola viackrát do roka držať bohoslužby aj v osade Táňovo. Roku 1912 bol v obci zriadený zdravotnícky obvod, do ktorého okrem Málinca boli zaradené aj obce Ozdín, Bystrička, Rovňany, Uhorské, Krná a Hradište. Zároveň (pretože Málinec bol strediskom celého okolia) žiadalo sa pre obec aj právo lekárne. Roku 1920, po viacročnom úsilí ešte za Uhorska, obec dostáva právo jarmokov. Podľa zápisníc obecného zastupiteľstva z rokov 1905-1921 sa predstavenstvo obce usilovalo aj o gymnázium, nemocnicu a železnicu. Obec bola dvakrát vážnym kandidátom na sídlo okresu, no pre dopravnú odľahlosť sa tak nestalo. Roku 1939 miesto Maďarmi okupovaného Lučenca sa okresným mestom stala Lovinobaňa a roku 1951 pri zriaďovaní malých okresov oveľa menší Poltár. Pri sčítaní ľudu roku 1920 v obci evidovali 6508 obyvateľov a v čase SNP vyše 8000. Po oslobodení roku 1945 vznikla v obci meštianska škola v hraniciach rovnakého obvodu ako mal zdravotnícky obvod.

Ozdínsky hrad

V roku 1828 mala obec 154 domov a 1304 obyvateľov. Počet obyvateľov sa neustále menil. Veľkými regulátormi počtu obyvateľstva bývali epidémie (cholery, mory) a vojny. Po každej takejto miestnej katastrofe dochádzalo k vyrovnávaniu obyvateľstva prisťahovaním z menej postihnutých oblastí Slovenska, ale aj z cudziny. Priemyselným podnikaním od polovice 19. storočia vzniklo v Málinskom chotári vyše 40 osád. Prisťahúvaním veľkého množstva sklárov, ale i Židov a neskoršie Cigánov sa počet obyvateľstva neustále zväčšoval. Počet obyvateľov v priebehu jedného storočia - od prvého sčítania roku 1785 do roku 1891 sa zvýšil štvornásobne (z 1267 na 5319. Prudký rast obyvateľstva pokračoval aj v nasledujúcich desaťročiach do polovice 20. storočia. Od tej doby počet obyvateľov neustále klesal. Sklárske robotníctvo hneď po vojne odchádza do opustených sklární v českom pohraničí. Roľnícke obyvateľstvo kupuje majetky na maďarskom pohraničí. Roku 1951 odčlenením viacerých osád pri prameni Ipľa, vzniká laznícka obec Látky a roku 1956 ďalšia laznícka obec Ipeľský Potok. Dokumentovať to môžeme tabuľkou zachytávajúcou stav obyvateľstva pri sčítaniach ľudu:

Aj keď sa históriou Málinca doteraz nikto podrobnejšie nezaoberal, nález kamennej sekery a fragmentu na lokalite Buchanka svedčí o tom, že človek tu žil už v dobe kamennej. V dobe bronzovej obýval horné Poiplie ľud tzv. Kyjatickej kultúry (1100 - 700 pred n. l.) Podľa V. Furmánka na južných výbežkoch Slovenského rudohoria bol už v tom čase celá sieť hradísk. V bezprostrednej blízkosti sledovaného územia to bolo výšinné hradisko Strieborná a ostrožné hradisko Hrádok. Priamo v sledovanom území je to výšinné hradisko Ozdín (lokalita Hrad) a Hradište (lokalita hrádok) ležiace na výšinách kontrolujúcich po oboch stranách vstup do málinskej doliny. Pre Málinec, ale aj Ozdín je zvlášť zaujímavá lokalita "Hrad", kde sú dodnes zvyšky zrúcanín rozsiahleho kamenného hradu. Na základe sporadických nálezoch keramiky takéto hradiská predpokladáme aj v priestore Jaseniny a to na lokalite s názvom "Zakliata dedina" (západne od kóty 995) a v priestore pravobežného prítoku Ipľa, Smolnianskeho potoka, na lokalite "Zámok". Stredoveké osídlenie sa predpokladá aj na lokalite "Kostelí" nachádzajúcej sa 500 m západne od miestneho cintorína.