Málinec je stredisková obec, nachádzajúca sa pri najhornejšom toku rieky Ipeľ, v Poltárskom okrese. Ipeľskú dolinu  tvoria úbočia juhozápadnej časti Slovenského Rudohoria. Od západu cez sever k východu je to vrch Hrad (589 m), Tri Chotáre (835 m), Táňovo (929 m), Čierny Hrbok, Diel (640 m) a Vrbica. Zo severu málinskú dolinu uzatvára mohutne sa rozkladajúci vrch Bykovo (1111 m) so svojimi výbežkami. Na juh je dolina otvorená. Tadiaľto odteká rieka Ipeľ a tiahne sa tadiaľto cesta, ktorá spája Málinec s ostatným svetom.

Vlastná obec leží vo výške 290 m. n. m. Voľakedy jej rozsiahly (9609 ha) chotár ležal na pomedzí troch žúp - Novohradskej, Zvolenskej a Gemersko-malohontskej. Jeho bezprostredne susedné obce boli Detva, Čierny Balog a Kokava nad Rimavicou. Územie pôvodného katastra obce malo tvar kosodĺžnika osadeného dlhšou uhlopriečkou v smere sever - juh na tok Ipľa, pričom v jeho severnom vrchole rieka Ipeľ (pri osade Čierťaž vo výške asi 1050 m. n. m.) vyviera a v južnom (v lokalite Bitanská) opúšťa kataster obce. Katastrálne územie Málinca je konfiguračne hodne členené s výškovým rozdielom až 850 m. n. m., lebo najvyššiu výšku má vrch Bykovo 1111 - voľakedy najvyšší vrch Novohradskej župy - a najnižšiu Bitanská 261 m. Ďalej je zaujímavé, že všetkých 12 málinských prítokov Ipľa je pravobežných. Viaceré z nich (Chocholná, Smolná) sú tak vodnaté, že sú mu pri sútoku takmer rovnocenné. Táti vodnatosť sa v súčasnej dobe využíva pri vodárenskej nádrži "Málinec", z ktorej okrem Málinca sú zásobované pitnou vodou aj mestá Fiľakovo, Lučenec a Veľký Krtíš.

Z prírodných surovín okrem tradovanej ťažby zlata a striebra je treba ešte spomenúť železnú rudu, viaceré granitové a žabicové lomy, štrkoviská ako aj tehliarsku hlinu, ktoré spolu s bohatou drevnou hmotou z rozsiahlych lesov dali možnosť vzniku priemyslu, ktorý sa tu najmä v 19. storočí veľmi rozšíril (sklárne, železiarne, salajkárne, papierne). Z ďalších prírodných podmienok, okrem rôznych prírodných výtvorov a krajinských hodnôt je treba upozorniť na minerálne pramene. Pri jednom z nich, ktorý dal aj osade meno "Šťavica" v 19. storočí prosperovali kúpele, ktoré okrem miestnych záujemcov využívali aj obyvatelia Lučenca, Rimavskej Soboty a Budapešti.