Dejiny sklárne

V rozsiahlom Málinskom chotári vznikla prvá skláreň na divínskom panstve grófa Zichyho po ľavej strane Chocholnej (pravobežného prítoku Ipľa), nad pastierko-drevorubačskou osadou Látky, a to asi v roku 1820. Skláreň veľmi často menila majiteľov a prenájomcov. Vyrábala tabuľové a drobné sklo a prestala pracovať začiatkom 20. storočia. Bola najmenšou a najzaostalejšou sklárňou tohto regiónu.

V Málinci bola skláreň Samoterč založená Štefanom Kuchynkom z Utekáča roku 1852. Kuchynkovci ju spravovali až do roku 1924, keď sa dostala do konkurzu. Samoterčská skláreň mala roku 1894 pec so 14 pernicami. Do jednej pernice sa vmestilo 150 kg skloviny. Vyrábala všetky druhy jemného úžitkového skla, ktoré zušľachťovala brúsením a maľovaním. Jej výrobky sa predávali nielen na trhoch Uhorska, ale napriek českej konkurencii aj v Rakúsku.

V celom málinskom chotári pracovali ešte štyri sklárne, ktoré vyrábali tabuľové sklo - Vlčovo (založená v roku 1868), Dobrý Potok (1907), Hámor I (1868), Hámor II (1907). Okrem sklární boli v Málinci dve parné píly (Fehérka a Kolenérka), dve desiatky vodných píl a niekoľko povrchových železorudných baní a kameňolomov.

 

Postupom času všetky sklárne zanikli. V roku 1914 to boli dve sklárne v Hámri, v roku 1924 skláreň vo Vlčove a v roku 1925 v Dobrom Potoku. Aj napriek maximálnemu úsiliu a niekoľkonásobnej výmene majiteľov napokon roku 1932 zanikla aj Kuchynkova skláreň na duté a jemné sklo. Fabrikanti z Málinca sa odsťahovali do Maďarska a Rumunska, kde ďalej pokračovali vo svojej podnikateľskej činnosti.


Sklaren Malinec

Málinskí sklári po rokoch živorenia a bez akejkoľvek nádeje na znovuotvorenie sklárskej prevádzky sa rozhodli založiť si sklárske robotnícke družstvo i proti vôli úradov, bez posudkov odborníkov, bez bánk, bez pôžičiek, bez cudzieho kapitálu. V prenajatom Stupníku si podľa vlastných predstáv postavili malú trojpernicovú sklárničku, vykurovanú priamo - drevom. Valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 8. apríla 1934 rozhodlo o utvorení sklárskeho robotníckeho družstva s oficiálnym názvom: "Sklárske výrobné a predajné družstvo s.r.o. v Málinci". Zozbieraný počiatočný kapitál predstavoval len 17 000 korún. Aj napriek tomu začali v Málinci 1. októbra 1934 vo veľkej družstevnej sklárni s výrobou.

 

 

Málinské sklárske družstvo existovalo do roku 1948, keď došlo k jeho znárodneniu. Znárodnený závod sa okamžite začlenil do podniku Slovenské sklárne v Bratislave. Pri reorganizácii 1. januára 1950 bol začlenený do n. p. Stredoslovenské sklárne v Katarínskej Hute. Ďalšími, pomerne častými reorganizáciami sa málinský závod dostal pod vedenie v Utekáči, potom opäť pod Katarínsku Hutu, Lednické Rovne, Nový Bor, Zlatno a nakoniec bol pričlenený k Poltáru.