| Literatúra |
História pre národ živý je tým, čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomostí o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.
Myšlienka Štúrova, štylizácia Hurbanova
Vladimír Mináč, Dúchanie do pahrieb
Vydavateľstvo DOMA Mošovce vydalo v edícii Región roku 1998 knihu o histórii a zvykoch obce Málinec. Na titulnú stránku sa podpísal autor Július Lomenčík (rodák z Málinca), ktorý v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na katedre slovakistiky Filologickej fakulty UMB Banská Bystrica. Kniha zachytáva prierez históriou, dedinský folklór a tiež materiálnu ľudovú kultúru. V nemalej miere prispela na vytvorenie tejto webovej prezentácie obce, za čo jej autorovi patrí veľké ĎAKUJEME.
![]()
Knižka Od Petrovca do Málinca, I. časť Svadba je zatiaľ jedinou zbierkou piesní z Vojvodiny, ktorá predkladá vývoj slovenskej ľudovej piesne v kontexte 260. ročného odlúčenia a samostatného vývoja dvoch prostredí ďalekých a predsa blízkych. To, čo je v hudobnom, obyčajovom a v neposlednom rade, aj jazykovom prejave týmto dvom osadám spoločné a to, čím sa od seba líšia, ozrejmujú jednotlivé piesne a ich informátori. Kniha je určená širokému auditóriu vo Vojvodine a na Slovensku. Svoj obsah núka ako východisko k výskumu etnológom a etnomuzikológom, ale zvlášť všetkým milovníkom slovenských ľudových piesní. Stiahnuť (4,3MB)
Viac ako 30 rokov sa venujem výskumu slovenských ľudových piesní – najprv tých vo Vojvodine, neskôr v Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku (Málinec, obce okolo Lučenca, Novohrad). Vďaka dlhoročnej práci v produkcii a hudobnej redakcii Novosadského rozhlasu, ako hudobná redaktorka a dramaturgička mala som možnosť nielen vyhľadávať talenty, ale aj spolupracovať s ľudovými spevákmi, muzikantmi a súbormi a nazerať do notových záznamov a starých nahrávok, upravovať piesne pre rôzne inštrumentálne zoskupenia, aby som potom z toho, čo som nazbierala v teréne, pripravovala hudobné relácie. Pritom som sa snažila naučiť sa správne zaradiť naše piesne do prostredia, z ktorého pochádzajú a nájsť im to pravé miesto vo veľkej rodine slovenských ľudových piesní vôbec. Chcela som dospieť k spoznaniu aké sú tieto piesne. Veľmi ma zaujímal ich život v podmienkach spolunažívania s inými národmi a ich široká paleta vlastností, ako aj ich neovplyvnený vývoj na Slovensku, odkiaľ pred 260. rokmi odchádzali Slováci na Dolnú zem. Zamerala som sa prevažne na vokálnu a len sčasti na inštrumentálnu interpretáciu piesní, keďže som mnohé z nich sama reprodukovala – spievala v novosadskom, bratislavskom a banskobystrickom rozhlase, na koncertoch, festivaloch s rôznymi muzikantmi a ochotníckymi a profesionálnymi hudobnými telesami. Sem nepočítam dlhé roky latentného vnímania a zaznamenávania piesní vo vlastnej pamäti z čias detstva a mladosti. Paradoxom toho je, že som sa sama sebe stala informátorkou. Po niektorých piesňach som dlho pátrala, iným som sa nemohla vyhnúť, lebo sa mi samy postavili do cesty. autorka
Ukážky málinských ľudových piesní
|
História pre národ živý je tým, čím svedomie 