KULTÚRNE PAMIATKY

Zvonička

  

Budova zvonice je súčasťou historického jadra obce a tvorí jeho dominantu. Obecná zvonica bola postavená v roku 1673. V roku

1924 bola obnovená vtedajším starostom Jánom Novodomským. Po 80-tich rokoch v r. 2004 v snahe zachovať majstrovské

dielo aj pre budúce generácie, prešla zvonica opäť' celkovou rekonštrukciou. Opravila sa: strecha, drevené schodište a

záklop, vonkajšie omietky a murivo. V súčasnej dobe plní zvonica ešte niekoľko funkcií ako v minulosti a to ohlasovanie

požiarov, významných kultúrnych a cirkevných podujatí. Opravená zvonica sa stala súčasťou turistických atrakcií.


Pomník na námestí

 

Pomník na námestí postavil v ropku 1951 akademický sochár Ján Hučko. Je dôstojnou spomienkou na padlých v 2. svetovej vojne.

Pomník je vyhotovený z pieskovca.

Na kamennom podstavci je umiestnená mramorová tabuľa, kde sú mená občanov obce, padlých v 2. svetovej vojne:

kpt. Jozef Pupák   +1945

voj. Juraj Kalafús   + 1944

voj. Ján Findra   + 1945

voj. Michal Detvan   + 1945

čs.partizán Michal Michalove   +1944

čs.partizán Július Benedikty   +1944

čs.partizán František Puffler   +1945


Obecné múzeum

 

Dom, v ktorom je múzeum je z polovice 19.-stor., má pamiatkovú hodnotu na pre­zentáciu tradičného bývania a remesiel. Múzeum

svojím vzhľadom dopĺňa vidiecky charakter bývania kedysi. V roku 2006 bola prevedená rekonštrukcia drevenice. Interiérová časť

pripomína dominantnos­ťou a svojským zariadením skromnosť' na­šich predkov. Návštevou múzea sa vrá­time do minulosti. Pripomína

nám kultúru, ktorou žili a pracovali minulé generácie.

Informácie o návšteve múzea
 
PAMÄTIHODNOSTI OBCE

Trafika

Nehnuteľnosť sa nachádza v obci Málinec. Bola postavená v roku 1931. Je stále súčasťou námestia obce Málinec. Postavená je z

pálenej tehly z časti je omietnutá vápenno-cementovou maltou. Krytina je pozinkovaný plech. Okná sú pôvodne drevené, podlahy sú

základná betónová vrstva, odizolovaná vrstva a poter. Trafika slúži stále účelu na aký bola postavená a to na predaj tabakových

výrobkov, tabaku, cenín a drobných predmetov. Toho času je zatvorená, nakoľko sa robia drobné úpravy. Raritou trafiky je, že má

rolovací plechový uzáver vchodu, ktorý sa momentálne nepoužíva.


Kaplnka v Dobrom Potoku

Nehnuteľnosť sa nachádza v k.ú. Málinec, časť Dobrý Potok ( v minulosti Ipeľský Potok). Bola postavená v roku

1932. Postavili ju obyvatelia Ipeľskej doliny svojpomocne. Pri stavbe kaplnky najviac prevádzali práce Juraj Gabera,

Ján Nociar a Ján Sabacký. Kaplnka je postavená na kmeňovom základe a vymurovaná surovým váľkom. Bola pokrytá

drevenou strechou. V roku 1975 bola opravovaná a postupne boli vymenené:krytina strechy, okná, dvere, do kaplny sa

položili palubovky - drevená dlážka. Steny ostali pôvodné, omietnuté vápenno-cementovou omietkou. Kaplnka sa vymaľovala.

Pred vchodom do kaplnky je kríž, ten je pôvodný, ale boli na ňom prevedené menšie opravy. Kaplnka slúži  dodnes na pravidelnú

svätú omšu a sviatočné modlitby, ktoré sa konajú s občanmi, ktorí sa museli vysťahovať pre výstavbu vodného diela.


Kríž nad Vodnou nádržou Málinec

Kriz

Nehnuteľnosť sa nachádza v k.ú. Ipeľský Potok ( v súčastnosti Dobrý Potok). Objekt je miestneho významu. Bol postavený v roku

1944. Kríž je z liatiny, ktorý je umiestnený na betónovom podstavci. Bol preložený z dedinky Hámor, ktorá je zaplavená VN Málinec,

ktorá slúži na zasobovanie pitnou vodou pre všetky okolité obce a okresy. Miesto Kríž nad priehradou slúži pravidelne každý rok v

máji na stretnutie občanov, ktorí sa vysťahovali pre výstavbu diela. Je ako miesto modlitieb obyvateľov so spomienkou na dedinku

Hámor.


Pomník na Stráni

 

Nehnuteľnosť sa nachádza v k.ú. Málinec na kopci Stráň. Objekt je miestneho významu. Pomník je betónový, má skalo-betónový 

podstavec. Na pomníku je mramorová tabuľa s nápisom:

Tu padol podplukovník červenej armády J.F.Pustovgar, hrdina Sovietskeho zväzu. (tento nápis je napísaný aj v ruskom jazyku)

Bol postavený na pamiatku ruského vojaka J. Pustovgara, ktorý padol v 2. svetovej vojne pri oslobodzovaní obce Málinec.  

Fedor Ermolaevič Pustovgar, nar. r. 1906 (Ukrajina) vojakom sa stal v r. 1928 dosiahol hodnosť  podplukovník, bol veliteľ

114. gardového pluku dňa 17.1.1945 bol postrelený pri  oslobodzovaní obce Málinec.

Zomrel v obci  Kalinovo  počas prevozu  do nemocnice v  Lučenci. 

Pri pomníku sa konali dlhé roky oslavy, vatry a rôzne stretnutia, bol udržiavaný a uctievaný, pri pomníku bolo i osvetlenie. 

V súčasnosti starostlivosť o pomník zabezpečuje Zväz protifašistických bojovníkov obce Málinec, ktorých zásluhou sa pri

pomníku vybudovalo odychové miesto drevený altánok. 

 
INÉ POZORUHODNOSTI

Prírodný minerálny prameň Šťavica

 

 

Je vzdialený cca 4 km severne od obce Málinec v ľavej bočnej rokline pod novou št.cestou č.50846 (Málinec - Ipeľský Potok)

smerom k hladine VN Málinec. Je zachytený v betónovom kadlube o priemere 1,0 m, hlboký 2,3 m. Je zakrytý betónovým

8-uholníkom. Má bočný kovový vývod nad ktorým je ručná pumpa. Okolie je upravené s peším príchodom (chodníkom) zo št.cesty.

Voda sa využíva na pitie. ČSN 86 8000 : Prírodná, železnatá, uhličitá voda, studená, hypotonická.Tento prameň sa nachádza

v k.ú. Málinec v prvom ochrannom pásme vodného diela na pitnú vodu.Šťavica je kombinované dielo prírody a človeka. Dlhé roky

sa pri nej zastavujú naši občania ale i nahodní turisti, ktorí štavicu poznajú a používajú tento minerálny prameň. Prameň je

obohatený o železo, ktoré dobre pôsobí na ľudský organizmus. Prameň bol opravený betónovou obrubou, poklopom a vodnou

pumpou.


Maklury

Toto stromoradie je pozostatkom záhrady zakladateľov sklárni a stromy boli za chránené vyhlásene v roku 1990. Drevina maklura

oranžová (Maclura pomifera /Raf./ C.K.Schneid) sa pôvodne vyskytuje v Severnej Amerike. V priebehu leta sa na samicíich

stromoch kvitnúcich v máji az júni vyvíjajú žltozelené plody o veľkosti pomaranča.Do oranžova sa vyfarbujú len vo veľmi

teplom prostredí, nie sú jedlé a v chladnejších podmienkach ani nedozrievajú.V obci je  11 exemplárov.Biometrické parametre:  

obvod: najväčší exemplár: 204 cm, výška: 14 m, priemer koruny:6 m, vek: 150 rokov. Za chránené boli vyhlásené v r. 1996


Malinske maklury

 

  

 

Plod maklury oranžovej (Maclura pomiferaMaclura aurantiaca) zaujme svojím nezvyčajným tvarom. V tunajších zemepisných

šírkach ovocie tohto stromu nestihne dozrieť a na jeseň má zelenožltú farbu, vo svojej vlasti – na juhu Severnej Ameriky -

dozrieva do zlatooranžova. Európski kolonizátori vraj po prvýkrát uvideli maklury na okraji osady kmeňa Osedžov a pomenovali ich

„indiánske pomaranče“, pretože im najviac pripomínali práve tento strom zo Starého sveta a jeho plody. Maklura sa ako jediný

zástupca čeľade morušovitých na americkom kontinente rozšírila postupne v celom povodí rieky Mississippi, neskôr aj na

východe USA. Dnes sa vysádza i v Európe, hlavne ako okrasný strom v parkoch a záhradách – hojný je napríklad na Kaukaze.

Nikde však maklura nedosiahla také všestranné praktické využitie ako vo svojej domovine, Osedžovia využívali najmä maklurové

drevo. Keďže bolo veľmi tvrdé a zároveň ohybné, stalo sa ideálnym materiálom na výrobu lukov a bojových palíc. Dnešní

Američania vyrábajú z maklurového dreva hlavne železničné pražce a koly do plotov a ohrád. Indiáni dávali pri ochrane pozemkov

prednosť živým plotom - maklury vysádzali nahusto a dvakrát do roka ich strihali, takže tŕnisté konáre sa stávali prirodzenou

prekážkou. Nahusto vysadené maklurové háje slúžili aj ako vetrolamy. Z koreňov maklury Indiáni vyrábali žlté farbivo. Ovocie maklury

oranžovej dosahuje priemer až do 13 cm (asi ako veľký grécky pomaranč) a svojou bohato členitou kožou pripomína, zelený mozog.

Toto ovocie sa dlho považovalo za jedovaté, ale pravda je taká, že jednoducho nie je jedlé, pretože nemá nijakú zaujímavú chuť.

Niektorí podnikaví Američania sa napriek tomu pokúšali v minulosti vyrobiť z neho poživeň. Zdravotné problémy môže spôsobiť iba

hustá biela miazga, ktorá vyteká z nezrelého ovocia a jeho stopky - u niektorých ľudí zapríčiňuje zápalové ochorenia kože.